E: matus@flyingarchitecture.com | T: 00420 775 260 505
architektonické vizualizácie
Vizualizácia architektonického návrhu pre súťaž Heluz dům, kde sme sa snažili dosiahnuť fotorealistický obrázok situovaný do jesennej nálady.
Návrh, vizualizácie a grafika:
Veronika Križová
Matúš Nedecký
Sprievodné texty:
Barbora Krajčovičová
Celková práca na projekte činila 12 hodín od koncepčných skíc až po finálne úpravy adjustačných plagátov.
ide o naviazanie na predošlý projekt, pre podrobnosti kliknite tu.
1. miesto podľa hlasovania návštevníkov webu
1. miesto podľa hlasovania poroty, tzn. Autobusová zastávka E_LE_MENTAL sa skutočne zrealizovala.
Nebola potreba riešenia technických výkresov, preto nie je zastávka rozšírená o túto dokumentáciu. V rámci návrhu vznikli iba vizualizácie zachytávajúce koncept návrhu a následná dokumentácia bola spracovaná pražským projekčným štúdiom.
Fotografie z prebiehajúcej stavby: Pepsi.
Fotografie z miesta realizácie: Pepsi.
Zadanie investora zahŕňalo návrh a vizualizácie interiéru rezidencie Bahrajnského veľvyslanca v Saudskej Arábii. Návrh mal zahŕňať Majlis – stretávaciu a konferenčnú miestnosť a jedáleň.
Na návrhu spolupracovali: Samuel Netočný a Veronika Križová.
V rámci projektu som urobil i prezentačné video pre osobnú referenciu, zahŕňajúcu breakdowns projektu. Môžete si ho pozrieť vo Full HD priamo tu:
Spolupráca s: Veronika Križová, Barbora Krajčovičová
Text: Barbora Krajčovičová
Základná idea:
Konceptom nášho návrhu bol pokus adaptovania tvaru rodinného domu na krivku aktivity človeka počas dňa. V tomto zmysle sme najprv vytvorili krivkový graf (miera krivosti = 3) s dvoma osami – miera aktivity človeka a časová os. Po vytvorení tejto krivky sme rozdelili fázy trávenia dňa v rodinnom dome a uložili ich vedľa seba podľa závislosti na tomto grafe. Týmto sme získali výškové stupne jednotlivých častí domu, ktoré boli aplikované na náš návrh. A takto vznikol koncept domu na rampe.
Situácia
Použitie zlatého rezu v pôdoryse rodinného domu.
Architektonické riešenie:
Celý koncept je zároveň tvorený v zmysle “zlatého rezu”, ktorý túto krivku kopíruje. Centrom ulity sa stala pracovňa alebo ateliér, kde človek maximalizuje svoje sily a pomaly sa vyvíja smerom von. Zlatý rez priestor doslova harmonizuje. Dotyčnica ulity zlatého rezu s obvodovým plášťom určuje polohu vchodu do domu.
Dispozičné riešenie:
Ako sme už uviedli, konceptom je krivka dňa, ktorú sme pretransformovali do priestoru a vytvorili bývanie priamo na mieru človeku a jeho aktivitám. Ak by sme mali popísať dispozíciu, v najnižšom bode je oddychová zóna. Tá v sebe ukrýva jednu veľkú detskú izbu pre dve deti s výhľadom na jazero a malú spálňu, keďže sa predpokladá, že rodičia trávia väčšinu dňa mimo túto miestnosť, zatiaľ čo pre deti je ich izba celodenným útočiskom.
Samozrejme sme chceli docieliť čo najlepšie osvetlenie, preto všetky okná smerom na juh sú čo najväčšie, ale taktiež je zabezpečené primerané tienenie, čiže dom nie je prehrievaný.
Konštrukčné riešenie:
Vďaka malému rozpätiu modulových častí, ktoré sú 4,5×4,5 metra, bolo možné vytvoriť obvodový nosný systém z tehál firmy Heluz, ktoré majú výborné tepelné vlastnosti. Dom je postavený na Betónových stĺpoch, ktoré pokračujú ako základy. Ďalej sme použili preklady a celá stropná konštrukcia ako i podlahová je z monolitického železobetónu.
Materiálové a farebné riešenie:
Bolo pre nás výzvou vytvoriť bývanie s jedinečnou atmosférou na malom pozemku priliehajúcemu k jazeru. Chceli sme ,aby dom bol jednak praktický, ale i dynamický a elegantný. Ústredným materiálom je obklad Corten, ktorý výborne kontrastuje so zeleňou navôkol. Samozrejme sme využili i tehly firmy Heluz na celú obvodovú štruktúru, priečky a preklady. Teplo domova vytvárajú tmavé drevené podlahy z javoru v koloniálnom štýle. Farebná škála, ktorú dom obnáša je v odtieňoch prírodných farieb najmä hnedej a béžovej. Pre zdôraznenie atmosféry v jednotlivých časťiach domu sú drobné interiérové prvky v základných “mondriánovských” farbách.
interiér Corten housu: Veronika Križová.
Vizualizátorská časť projektu:
Ako prvé som si pripravil textúru cortenu. Jej rozmer bol 7500×2500 pixelov, jej výroba trvala asi 2 hodiny, nakoľko som ešte nemal skúsenosť s prípravou podobného materiálu, a zároveň som túto vizuálnu časť chcel priviesť do dokonalosti. Zarovno jej prípravy som vygeneroval Displacement, Specular a Bump mapy.
To isté pre kruhové okenné otvory, táto textúra bola výrazne menšia, v podstate šlo o modifikáciu predchádzajúcej.
Vzhľadom na to, že na celý projekt sme mali asi 12 hodín… predodovzdávková klasika :) Vzhľadom na to bol model čo najjednoduchší a pripravený na vizualizáciu iba z jedinej strany. Väčšinu práce som sa rozhodol dopracovať v Photoshope.
Render trval niekoľko minút, pričom som nechal V-ray generovať všetky dostupné channely. Toto je render:
Nasleduje Photoshopová časť. Na zákres som vybral oblohu, ktorú som vlastnoručne fotil pri Trnave. Väčšina plochy musela zostať čistá kvôli umiestneniu výkresovej dokumentácie, viď úplne prvý obrázok.
Zakreslené vrstvy:
Krok s trochou farebných úprav zameraných na brečtan:
Doplnenie trávnika prebehlo veľmi rýchlo, avšak…
… avšak bolo potrebné naň doplniť tiene a niekoľko prvkov rozohrávajúcich na ňom určitou náhodilosťou ostatnú zeleň.
Zákres ľavej strany:
Zákres pravej strany a stredovej časti. Týmto bola stafážová časť ukončená.
Zopár dopaintovaných farieb:
Ďalšia vrstva paintu a nakreslený Vignetting:
A tu už máme finálny obrázok:
Vybraný detail ženy a dverí:
Detail pravej strany.
Vo vizualizácii a následnej postprodukcii ste si mohli všimnúť mnoho nečistých momentov, avšak pri odstupe od plagátu, ktorý sa potom hodnotil, tieto nedokonalosti splynuli a zapôsobil celkový dojem a nálada obrázku.
Zdroje stafáže: vlastná databáza, www.rendertextures.com www.vyonyx.com www.cgtextures.com
Za vizualizácie spacej bunky som bol vybraný ako Image of the Week na webe www.vismasters.com
Projekt je voľným pokračovaním bakalárskej práce, rozpracovaný bol na podnet doc. Ing. arch. Jaroslava Drápala, CSc.
Koncept spacej bunky bol vytvorený v rámci súťaže Talent Designu 2010 a zároveň ako ateliér zimného semestra v piatom ročníku. Pri vytváraní konceptu som si stanovil cieľovú skupinu, pre ktorú sa spacia bunka navrhovala. Touto skupinou boli študenti dizajnu, architektúry, resp. iných umeleckých smerov.
Vychádzal som z vlastných skúseností, keď i napriek zásadovosti študenta sa ateliérové práce, či iné odovzdávky v mnohých prípadoch dopracovácajú na poslednú chvíľu vo väčších skupinách študentov. Využívajú sa na to ateliéry v škole, študovne na internátoch, či obývacie izby v bytoch študentov. Tento nedostatok kapacít navyše zhoršuje ešte fakt, že študenti pri viac denej práci spia v miestnostiach, kde i pracujú a teda okrem neplnohodnotného spánku si aj ničia zdravie a riskujú zdravotné problémy spojené s defektami chrbtice.
Tento problém som sa v rámci súťaže rozhodol riešiť tým spôsobom, že na tieto faktory sa bude myslieť už pri samotnom navrhovaní priestorov pre pobyt študenta.
Spacia bunka bude presúvateľná jednotka nezávislá na dockovacej stanici. Niečo ako prasnica s malými prasiatkami. Tie môžu voľne pobehovať okolo nej, ale raz za určitý čas musia dočerpať energiu. Týmto spôsobom bude fungovať i vnútorný priestor budovy, kde budú spacie bunky umiestnené. Či už pôjde o podkrovie rozsiahlej panelovej stavby, alebo o industriálnu halu, vždy budú v zemi v určitých úsekoch dockovacie stanice, kam sa budú študenti môcť pripojiť a dobiť batérie bunky. Batéria bude slúžiť na poháňanie mechanického systému na uľahčenie posunu buniek, osvetlenie a zároveň i odvetrávanie interiéru bunky.
Výhodou týchto posuvných buniek v interiéri bude flexibilita dispozície, kde sa razom z open space môže stať vizuálne miestnosť predelená na niekoľko sekcií.
Funkcie bunky zahŕňajú čistenie vzduchu v interiéri, spanie, prácu na výklopnom stolíku, či policu na knihy v samostatnom uzatvárateľnom priestore.
Galéria dodatočných vizualizácií:
Bunka s otvorenou pracovnou časťou.
Zameranie pohľadu a DOF na pozadie / popredie – detail.
Pohľad na súbor buniek v podkroví.
Moja obľúbená vizualizácia z tohto projektu – bunky v podkroví s mladou študentkou.
Pohľad na bunky s dockovacou stanicou.
Interiér spacej bunky.
Pohľady.
Azda najvhodnejšou a zároveň najnevyhnutnejšou otázkou pred konceptovým podchytením témy Rodinného domu budúcnosti je určenie si kritérií, podľa ktorých budeme rodinný dom považovať za vhodný pre využívanie na nasledujúce dekády. Množstvo hľadísk, množstvo ciest chápania tejto témy ma priviedlo ku konceptovému riešeniu, v akom som nakoniec pojednal stavbu a jej ďalší príbeh.
Nemenné kritériá obytných sídel a konceptuálne nové podchytenie urbanistického potenciálu voľnej krajiny určenej na zástavbu stavbami obytného charakteru ma priviedli k myšlienke domu, ktorý sa prispôsobuje našim potrebám, rastie s našou rozrastajúcou sa rodinou, neustále reaguje na zmeny v rodinnom živote. Týmto vznikli tri varianty jedného rodinného domu, postupne reagujúce na zvyšovanie nárokov na bývanie a na obstavaný priestor obsiahnutý v rodinnom súžití.
Práve preto bol vytvorený základný korpus, ku ktorému sa aditívne pridávajú ďalšie modulárne časti s pridanými rôznymi funkciami. Pridávaním aditív sa dispozícia korpusu mení iba minimálne, vždy sa však na dostavbu využije maximum z rozobraných konštrukcií. Od fasádnych tehličiek, cez okná až po parkety. Stavba je navrhnutá s ohľadom na ďalšiu dostavbu, vždy s minimálnymi zásahmi do stávajúceho stavu.
V primárnej hmote sa stretajú funkcie dennej a nočnej časti. Zo závetria cez zádverie vstupujeme do obrovského otvoreného priestoru, tzv. „open space“ zahŕňajúci kuchyňu, jedáleň, obývačku, chodbu do obslužnej časti a chodbu ku izbám. Veľké presklené okno obývacej časti otvára stavbu do dvora s prípadným bazénom. Po ľavej strane, prejdúc cez obývaciu izbu sú situované dve miestnosti: spálňa a pracovňa (prípadne hosťovská izba). Obe majú okrem fasádneho presklenia i úzky okenná pás zo sklobetónu smerujúci do vnútorného priestoru. Od vstupu po pravej strane sa nachádza kúpeľňa s atypickým nadrozmerným sprchovým kútom.Cez chodbu oproti kúpeľni sa nachádza obslužná technická miestnosť s bojlerom a štelázou.
Tak ako rastie rodina a jej priestorové požiadavky, tak sa flexibilne zväčšuje priestor rodinného domu. V druhej fáze dostavby sa zmení dispozícia obytnej časti, obývacia izba sa zväčší, nie však na úkor ostatných miestností. V dostavbe sa bude nachádzať spálňa s pracovňou a dve detské izby. Rodinný dom je teraz pripravený pre štvorčlennú rodinu. Obslužná časť po pravej strane od vchodu čaká na dostavbu, na pracovné úspechy rodičov. V tretej fáze dostavby je naplánované dobudovanie garáže a krytej časti s bazénom.
Vizualizácia prvej fázy stavby.
Vizualizácia druhej fázy stavby.
Vizualizácia tretej fázy stavby.
Vizualizácia tretej fázy stavby, iný pohľad.
Vizualizácia tretej fázy stavby, iný pohľad.
Konštrukcia obvodových stien je dvojvrstvová, vnútornú vrstvu tvoria tepelne superizolačné tvárnice POROTHERM 44 Si s vápenocementovou omietkou bielej farby. Vonkajšiu vrstvu tvoria tvárnice KLINKER tmavosivej až čiernej farby dávajúc fasáde tmavý a mierne futuristický nádych. Hrúbka vonkajšej nosnej konštrukcie je 500 mm. Vnútorné steny sú tvorené tvárnicami POROTHERM 17,5 P+D. Z hľadiska maximálneho presvetlenia interiéru bola na všetkých stenách použitá biela omietka. Na preklady nad oknami aj nad dverami vo vonkajších konštrukciách boli použité po dva ks POROTHERM preklad 14,5.
Svetlá výška je 3 000 mm pre optické zväčšenie priestoru. Veniec v úrovni stropu tvoria vencovky VT 8, na konštrukciu stropu boli použité stropné tehelné vložky MIAKO a keramobetónové stropné nosníky vystužené zvarovanou priestorovou výstužou.
Koncept inšpiratívneho bývania
Kto by nemal chuť si zájsť do krásneho a príjemného prostredia a oddychovať? Kto by si nechcel odpočinúť? Kto by odmietol ponuku prísť na miesto, ukázať ľuďom svoje schopnosti, prípadne ich speňažiť a s dobrým pocitom sa zasa odobrať ďalej do sveta?
Projekt vznikol na podporu umelcov rozvíjať svoje schopnosti a v prípade záujmu i umožniť im ponúknuť svoje diela širokej verejnosti. Objekt zahŕňa koncepčné inšpiračné bývanie, galériu, kaviareň a samozrejme i priestory pre odkúpenie umeleckých diel s možnosťou konania verejných dražieb.
Objekt sa snaží nenásilne komunikovať s okolím, nesnaží sa mu vnútiť svoju agresívnu myšlienku, zatiaľ čo si ticho žije svoj vlastný život. Ponúka možnosť tichej tvorby v Inšpiratívnom byte – byte, kde vďaka úplne voľnej dispozícii a vďaka inovatívnym bunkám určeným pre spánok ponúka absolútne voľnú a premenlivú hmotu interiéru: Pokiaľ sa cíti umelec obmedzovaný, z buniek môže vytvoriť bariéru. Naopak – pokiaľ cíti málo interakcie, nechá dispozíciu voľnou a môže využiť priestor na akúkoľvek spoluprácu. Týmto si vybuduje kvalitný priestor na tvorbu. Po určitom čase a vytvorení signifikantného množstva diel môže umelec využiť objekt galérie na svoju propagáciu. Pokiaľ svoje diela mieni i vymeniť za peňažnú protihodnotu, využije možnosť galérie a la dražobnej miestnosti.
V prípade, že by sa nenašiel dostatok kupcov v krátkom čase, umelcove diela môžu byť odkúpené správou galérie, ktorá tieto diela môže ďalej predávať v obchodíku pre umelcov, ktorý má ako jediný výkladné sklá do ulice. Týmto sa prepája zavŕšené dielo umelca so svetom a dáva sa do priamej konfrontácie so širokou verejnosťou. Touto cestou môžu svoje miesto na svete hľadať i mladí, začínajúci umelci.
Dovoľme Přerovu stať sa kolískou umenia, akýmsi inšpiračným žriedlom mladej umeleckej bohémy. Nechajme mladých, nádejných ľudí, nech sa prebojujú na svetlo sveta a ukážu nám všetkým svoj talent. Pretože my mladí skutočne talent máme.
Vizualizácia galerijnej časti z priestoru novovzniknutej vnútornej uličky. Pohľad od vchodu do obytnej časti.
Vizualizácia od budovy existujúceho Sokola, pohľad od rieky.
Pohľad z vtáčej perspektívy
Pohľad na vnútornú uličku. Vpravo galerijná budova, vľavo obchod, priamo vpredu vstup do obytnej časti.
Pohľad, ktorý sa naskytne pri sedení v kaviarni.
Vizualizácia spacej bunky. Táto bola neskôr redesignovaná.
Pohľad na dve spacie bunky.
“Myslím si, že tvary v architektuře mají mít skrytý, zastřený význam. Musí to tam být. Pak už je jedno, jestli někdo omdlí, nebo se naštve. Myslím, že největší urážka je, když někdo řekne, že ta architektura není sexy.” Jan Kaplický
Technické riešenie
Konštrukcia vynášajúca ETFE fólie je oceľová, vďaka čomu môže vo svojom dutom vnútri niesť inštalácie potrebné pre holografické technológie, a navyše i vzduchotechniku na klimatizovanie celého objektu. Konštrukcia tvorí v podstate uzavretú priestorovú priehradovinu s nepravidelným organickým tvarom.
Použitie technológie Augmented Reality v projekte Múzea tanca
Technológia Augmented Reality sa čím ďalej, tým viac používa v múzeách a podobných inštitúciách na sprostredkovanie udalostí, či faktov, ktoré by s reálnymi artefaktami neboli možné. Vďaka moderným technológiám je v dnešnej dobe možné vidieť seba držiac Eiffelovu vežu na svojej dlani, čo som si sám vyskúšal – nie len s Eiffelovkou, ale dokonca i s virtuálnym modelom môjho projektu.
Samotná technológia bude aplikovaná na špeciálnych stojanoch s ARreality v dvoch krídlach múzea, kde budú mať návštevníci možnosť výberu z niekoľkých oblastí, na ktoré sa tanec rozdeľuje. Vo všeobecnosti som ho z laického hľadiska rozdelil na nasledujúce kategórie:
1. klasické tance
2. konceptuálne tance
3. moderné tance
4. archaické tance
5. rituálne tance
6. erotické tance.
Vďaka týmto špeciálne upraveným stojanom budú mať návštevníci možnosť vidieť jednotlivé tance “ako na dlani” a budú ich mať v priestorovom podaní, čo sa s klasickým 2D premietaním na TV obrazovke nedá zrovnávať.
Technológia hologramu v projekte Múzea tanca
Holografické zobrazenie je hlavným technologickým motívom v Múzeu tanca. Moderná technológia, ktorá v súčasnosti dokáže prenášať živý obraz v trojrozmernom zmysle “on air,” teda naživo v televíznom vysielaní, bude o niekoľko rokov úplne bežnou praxou. Holografická technológia je v podstate zaznamenávanie skenovaného objektu a ukladanie pre neskoršie použitie, akým je napríklad prehrávanie. Týmto spôsobom bude fungovať aj samotný princíp Múzea tanca. Dôvod je jednoduchý: nie je jednoducho možné 18 hodín denne zamestnávať 42 tanečníkov a nútiť ich ovládať a tancovať bez prestávky všetky druhy tancov.
Preto boli spojené dve technológie: prvou je práve spomínaný hologram a druhou je trackovanie polohy návštevníkov múzea v rámci jeho pôdorysu. Technológia trackovania je úplne bežnou praxou, disponujú ňou i komerčne dostupné produkty, napr. Adobe After Effects. Táto technológia bude použitá na otáčanie sústavy zrkadiel tak, aby návštevník vždy videl v daných zrkadlách odraz hologramu a týmto spôsobom mal vždy tanečníka, či tanečníčku v ďalších dvadsiatich odrazoch. Pre zvládnutie tejto časti som sa venoval pluginu Grasshopper, kde som naprogramoval [vďaka za pomoc Milanovi Domkářovi] toto otáčanie.
Program Grasshopper je možné priamo spojiť s externými zariadeniami zabezpečujúcimi napr. daný pohyb zrkadiel okolo svojej osi, takže táto časť by bola vyriešená priamo v projekte.
Použitie technológie natáčania zrkadiel
Trackovanie návštevníka teda bolo objasnené. Spojenie s naprogramovanými zrkadlami prebehne presne v bode P. Vďaka tomuto spojeniu sa zrkadlá môžu interaktívne natáčať tak, že návštevník bude vždy vidieť hologram odrazený v každom zo zrkadiel. Šírka zrkadla, ktorá je dimenzovaná na 1m zaručí, že okrem trackovaného návštevníka odraz uvidí ešte niekoľko okolostojacich ľudí.
Natáčanie zrkadiel je od seba odsadené o dostatočnú vzdialenosť, aby pri natáčaní nekolidovali a zároveň aby bolo pohodlné medzi nimi prejsť pani upratovačke pri každodennom leštení zrkadiel.
Použitie technológie natáčania zrkadiel
Trackovanie návštevníka teda bolo objasnené. Spojenie s naprogramovanými zrkadlami prebehne presne v bode P. Vďaka tomuto spojeniu sa zrkadlá môžu interaktívne natáčať tak, že návštevník bude vždy vidieť hologram odrazený v každom zo zrkadiel. Šírka zrkadla, ktorá je dimenzovaná na 1m zaručí, že okrem trackovaného návštevníka odraz uvidí ešte niekoľko okolostojacich ľudí.
Natáčanie zrkadiel je od seba odsadené o dostatočnú vzdialenosť, aby pri natáčaní nekolidovali a zároveň aby bolo pohodlné medzi nimi prejsť pani upratovačke pri každodennom leštení zrkadiel.
Římské náměstí jako jedno z mála v Brně splňuje předpoklady na to, aby bylo náměstím v pravém smyslu slova, to jest příjemnou a oddechovou částí Brna, místem, kde by se lidi rádi potkávali, trávili tady svůj volný čas,a ne jenom místem průchozím.
Našim cílem je udržet tvar, kdy pomocí úzké cestičky přijde vyústění do většího otevřeného prostoru. Tuto skutečnost vidíme jako podnět pro nezastavování prostoru náměstí uprostřed. Celkově jsme se snažíme o kultivaci prostoru, respekt historického charakteru území a vytvoření kvalitní oddechové zóny. Vytvořili jsme vodní prvek kolem kterého je možno posedět. Podobným tvarem jsme řešili i okolí stromu, který dodáva prostředí ,společně se stávající i novou dlažbou, jižanský nádech. Posezení je v jasných neonových barvách a vytváří kontrast s historickými budovami v okolí a přináší střet dnešní doby s dobou minulou. V temtéž duchu je i sousoší “Cesta do nebe” na fasádě nejvyšší budovy. Je to tak i proto, že jsme nechtěli vázat na tento dum další stejně nebo i vyšší budovy. Největším záporem celého prostoru považujeme tržní stánky, které nejvíc znehodnocují celé náměstí. Na daném místě navrhujeme polyfunkční budovu o čtyřech podlažích, která muže obsahovat restauraci, obchody, kanceláře, případně i několik bytových jednotek. Náměstí se tak stane příjemným prostorem s terasemi, které však nejsou nijak odděleny a tvoří samovolně se rozšiřující organismy. Dřevená struktura nad jednou z teras, se postupne rozvíjí do vnitrobloku a tím propojuje dvě absolutně rozdílné místa. V podvečer navrhujeme podsvítit strukturu, aby vábila do vnitřku, který je vyplněn na jedné straně zelení, přírodním parkem a na straně druhé menším parkovacím domem umístěným do prostoru mezi budovami, kam vede vydlážděná cesta s možností venkovního stání pro několik aut.Chceme nekonfliktně dotvořit už i tak složitý prostor a přinést harmonii a klid i pro lidi, kteří bydlí v kolemstojících domech.
Provoz celé části je velice jednoduchý v každém ročním období. Leto patří teplým nocím na terase při sklence červeného či různým performances pod osvětlenou konstrukci a zima zase dobrému obědu v restauraci na poschodí polyfunkční budovy s výhledem na věže kostelu a celé náměstí, nebo hrátky na kluzišti ve vnitrobloku.
spolupráca: Bc.Michal Veselý
Cintorín, krematórium a modlitebné miesto má v krajine vždy osobité postavenie, zohráva svoju špecifickú úlohu a tvorí jeden z najvýznačnejších poznávacích bodov mesta. Jeho situácia na okraji mesta akoby paradoxne víta prichádzajúcich návštevníkov, je to prvou ľudskou stopou v oblasti architektúry, ktorú má návštevník možnosť vidieť.
Stavba, ktorá stojí osamotene, upútava na seba možno i nevedomky pozornosť a strháva dianie na seba. Osamotené domky v strede poľa, jurta v púšti či iglu v polárnej planine bolo vždy vďačným námetom na umeleckú fotografiu, na obrázok na pozadie pracovnej plochy Vášho počítača. Možno pre jej dominantné postavenie v krajine, pre jej súlad s ňou, možno pre nejaký druh istoty, ktorú cítime z niečoho známeho v neznámej krajine. Stavba modlitebných priestorov na okraji mesta, na lúke, na poli, v oku človeka prechádzajúceho okolo, či už veriaceho alebo neveriaceho, vyvolá v človeku lepší pocit, nakoľko človek má zarzu záchytný bod, istú stabilitu v priestore, ktorým prechádza.
Výber pozemku na vstupnej línii z Trenčína a Bánoviec nad Bebravou nám vyhrádza pozemok, ktorý svojou svažitosťou ponúka na svojom najvyššom mieste priestor pre stavbu, pre dominantu, miesto, ktoré by architektonicky otváralo mesto ako také.
Postup a vytváranie konceptu:
Kresťanská história nám zanecháva obrovské množstvo obrazov, asociácií, symbolov i znakov so svojou významovosťou a obraznosťou. Všetky tieto znaky je možné asociovať s modernou architektúrou, lenže problém môže nastať pri určovaní miery v tomto procese. Koncepčné uchytenie nášho projektu sa týka kresťanskej numerológie, kde sa s identickými číslami stretávame na mnohých miestach Svätého Písma.
Slovensky príznačná sedlová strecha rodinných domov, odkazujúca na sedlové strechy slovenských dediniek a malých miest, meniaca sa v časovej postupnosti na modernú lomenicu otvára jednak samu seba a jednak okolitú krajinu, pri príchode do mesta nás svojou otvorenou a mimoriadne čistou kompozíciou oboznamuje s čistotou a krásou kraja.
Skĺbením týchto dvoch hľadísk, a to hľadiska historického kresťanského a hľadiska modernej architektúry bolo možné vytvoriť harmonickú a vyváženú geometriu, na ktorej je postavená myšlienka stavby krematória a smútočnej miestnosti v Prievidzi. Všetky počty či iné zaujímavé číslice v Svätom písme, sú starostlivo po preštudovaní Starého i Nového Zákona svojím spôsobom pretransformované do geometrie navrhovanej koncepcie krematória. Sedemdesiat dva vybraných učeníkov Pánových tvorí pevný základ hornej lomenice, obe z jej podporných lomených stien sú naklonené pod uhlom 72o, najvyššia časť lomenice zviera uhol 72o podľa počtu kníh Starého a Nového Zákona (72). Uhol skosenia stavby v pôdoryse je rovnako 72o, čo predstavovalo rovnaký počet dní potrebných na preloženie Svätého písma do Gréčtiny. Nezostalo sa iba pri symbolike čísla 72, uhol najostrejšej časti zlomu totiž predstavuje počet najbližších Pánových – apoštolov. Tri hlavné časti zlomu majú zase význam troch dní potrebných pre Kristovo zmŕtvychvstanie. Čistota Spasiteľových slov je odrazená v sklenej fasáde, v ktorej môže návštevník modlitebnej časti vidieť odraz oblohy, azda najznámejšej asociácie s “bydliskom” Boha.
Slová “Prach si a na prach sa obrátiš” zase v nás evokovali myšlienku urbanistickej časti cintorína, kde zdanlivo nepravidelná kompozičná sieť pôdorysného usporiadania cintorína nie je nič iné ako počítačovým programom v maximálnej miere vyabstrahovaný obraz Salvadora Dalího zobrazujúci Krista na kríži.
Všetky asociácie sú úzko späté s Kresťanskou symbolikou či už pôvodnou s dvetisíc ročnou tradíciou, tak aj s moderným kresťanstvom v podobe umeleckých diel. Mondrianovsky orámované sklené tabule pridávajú stavbe umelecké pôsobenie.
Typológia smútočnej siene je voľne otvoreným priestorom, v ktorom oltár, ambóna i sedes z pohľadového betónu jednoznačne definujú minimalistický charakter stavby. Miesto so Sviatosťou Oltárnou, vykonzolované zo zošikmenej steny nevybieha z nasadeného konceptu a vo svojej maximálnej jednoduchosti dotvára dojem krásnych línií stavby. V minimalistickej koncepcii je do lomenicovej nižšej časti vsadený kubusovitý útvar zahŕňajúci kancelársku časť, sociálne zariadenie, vertikálnu I horizontálnu komunikáciu, sakristiu I miestnosť pre hudobný sprievod.
V suteréne sa nachádza zázemie krematória rozdelené na dve časti. Jedna je verejne prístupná a nachádzajú sa tu priestory pre prenájom pohrebnej službe, a kancelária s vlastným wc. Druhá časť je technické zázemie, v ktorom je okrem spaľovacích pecí aj zázemie zamestnancov (denná miestnosť so sprchami) a sklady vozíkov a urien. Je tu tiež garáž pre dve vozidlá pohrebnej služby odkiaľ je priame prepojenie do komunikačnej chodby. Celé zázemie má vlastnú obslužnú komunikáciu, ktorá je striktne oddelená od časti určenej pre návštevníkov.
Prehľad posledných prác:
